Za obezitu detí sú zodpovední rodičia

Detská obezita je dnes veľmi frekventovaným pojmom. Väčšina ľudí si pri ňom
predstaví dieťa s nadváhou napchávajúce sa čokoládou. Je detská obezita
naozaj len o deťoch a čokoláde? Ako vlastne obezita vzniká?
Obezita alebo tučnota, či už detí alebo aj dospelých je charakterizovaná ako
nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku, ktoré môže byť
spôsobené rôznymi príčinami. Najčastejšie je to kombinácia väčšieho energetického
príjmu, teda veľkého príjmu cukrov a tukov, ďalej nepravidelnej stravy a nedostatku
pohybu. Deti dnes trávia veľa času pasívne pri počítačoch a televíziách. Okrem
nedostatku pohybu v tom vidím ešte jeden zásadný problém. Reklamy. Rodičia si
často vôbec neuvedomujú, aký obrovský vplyv má na deti reklama. Je zrejmé, že
tvorcovia reklám sa čoraz častejšie a intenzívnejšie zameriavajú na detskú cieľovú
skupinu. Okrem týchto príčin je v hre ešte genetika a rôzne ochorenia, ktoré môžu
síce zriedkavo, ale predsa k obezite dopomôcť. Zdravotné komplikácie ako napríklad
endokrinologické alebo psychické choroby, depresia, poruchy príjmu potravy,
užívanie rôznych liekov či iné vrodené choroby môžu byť taktiež príčiny obezity.
Obezita je hlavne diagnóza, ktorá môže byť veľmi dobrým štartovacím impulzom pre
vývin ďalších diagnóz ako Diabetes melitus II., Syndróm spánkového obštrukčného
apnoe, hypertenzia, zvýšený cholesterol, poruchy pohybového aparátu, psychické
problémy, obezita a vývojové poruchy ako je ADHD, autizmus a iné.

Ľudia sa na genetiku v súvislosti s nadváhou vyhovárajú veľmi často a veľmi
radi. Je slovo „vyhovárajú“ správne? Akú veľkú úlohu v obezite vlastne
genetika hrá?
K vzniku detskej obezity prispievajú v určitej miere aj dedičné faktory, ktoré tvoria
približne 40 %. Za dedičné faktory považujeme obezitu matky, prenatálne
prekrmovanie plodu, vyššia pôrodná hmotnosť plodu, ale aj podvýživa plodu
v určitom štádiu vývoja, ktorá môže indikovať metabolické zmeny k vzniku obezity.
Možno si poviete, že 40 % je veľká časť, no je potrebné uvedomiť si, že sa jedná
naozaj len o percentá. S tými percentami je možné veľmi pekne pracovať,
ovplyvňovať ich svojím životným štýlom, a to dokonca ešte pred narodením dieťaťa
alebo v rámci tehotenstva.

Niektoré deti majú nadváhu, iné už trpia diagnózou, obezitou. Ako sa vlastne
posudzuje a meria stav obezity a nadváhy?
Najjednoduchším a najviac používaným spôsobom zistenia stavu nadváhy alebo
obezity dieťaťa je posudzovanie výživového stavu a stravovacích návykov u detí a
sledovaním základných hodnôt a telesných charakteristík. Včasné rozpoznanie
odchyľujúceho sa vývoja telesných parametrov dieťaťa od hodnôt, ktoré sú
referenčné, môže upozorniť na existenciu nesprávnych stravovacích návykov. Okrem
toho sa zohľadňujú aj možné psychické problémy dieťaťa. Na zhodnotenie telesných
rozmerov dieťaťa sa využívajú v súčasnosti rastové – percentilové grafy, ktoré by
mali zodpovedať referenčným údajom, ktoré sú dostupné pre danú populáciu.

Ako to vyzerá v praxi?
Pri komplexnom vyšetrení dieťaťa s obezitou alebo nadváhou je môj postup
nasledovný. Kladiem veľký dôraz na posúdenie rodinnej anamnézy so zameraním aj
na iné rizikové faktory ako sú ateroskleróza či endokrinologické poruchy. Ďalej
nasleduje osobná anamnéza dieťaťa, ktorá je zameraná na zistenie prekonaných
ochorení a posúdenie toho, aké má dieťa stravovacie návyky v rodine aj v škole.
Zaujíma ma, aká je frekvencia hlavných jedál, pravidelnosť raňajok, maximálna
porcia v priebehu dňa, čas posledného jedla pred spánkom, jedenie v noci, stavy
spojené s bulímiou, hyperfágiou, fyzická aktivita dieťaťa, doba sledovania televízie,
spôsob trávenia voľného času, prítomnosť spánkovej apnoe a ospalosti počas dňa.
Ďalej užívanie liekov aj s presným dávkovaním a súčasťou je aj rastový graf
dieťaťa. Pričom veľký dôraz prikladám laboratórnym vyšetreniam, respektíve
laboratórnym výsledkom z dôvodu, že je potrebné vylúčiť sekundárnu príčinu obezity
dieťaťa.

Ako môže rodič včas a správne rozpoznať začínajúcu obezitu u svojho
dieťaťa? Ako zistí, že dieťa pribralo len v rámci vývoja, ale že má dieťa už
problém?
Myslím si, že to vôbec nie je ťažké. Úplne stačí, aby si rodičia všímali svoje deti. Čo
však pre rodičov môže byť náročné je priznať si, že ich dieťa má seriózny problém.
Niektorí rodičia si nechcú pripustiť, že ich dieťa má nadváhu alebo je obézne. Každý
rozumný objektívny rodič to však uvidí bez toho, aby potreboval s dieťaťom
absolvovať odborné vyšetrenie. Úplne postačí, aby si rodičia pozorne všímali svoje
deti, ich telesný vzhľad, ktorý môžu porovnať so vzhľadom rovesníkov dieťaťa.
Najväčší problém je v tom, že väčšina rodičov si nepripustí, že ich dieťa sa vymyká z
normálu a tu naozaj stačí iba jedna poznámka od našich blízkych, že ono z toho
časom vyrastie. Bohužiaľ, toto už dávno neplatí. Rodičia, ktorí si to nechcú pripustiť
alebo vidieť, v konečnom dôsledku neubližujú len sebe, ale najmä svojim deťom.
Takýmto zakrývaním očí pred realitou položia základný kameň, na ktorom sa začnú
hromadiť problémy dieťaťa, a to nielen fyziologického charakteru, ale aj psychického.
Rodičia sú zodpovední za zdravý vývoj dieťaťa, o tom niet pochýb.

Takže sú rodičia zodpovední aj za obezitu dieťaťa?
Tu si musíme uvedomiť, že dieťa nemá prístup k financiám rodiny, nenakupuje, ani
nevarí, takže obézne dieťa je výsledkom, či zrkadlom stravovacích návykov rodičov
a často aj starých rodičov. Na obezitu má vplyv nielen kvantita, ale aj kvalita
potravín, t.j. zloženie stravy a spôsob prípravy jedál. Veľmi dôležitý je tiež spôsob,
akým sa v rodinách stravuje. Nechávajú rodičia deti jedávať pri televízii alebo tam
jedávajú aj oni sami? Rodina by sa mala stretávať pri spoločnom stole vždy ako je to
možné a zamietnuť prosbu o konzumovanie jedla pri televízii, telefóne alebo počítači.
Rodič je pre dieťa pri stole vzorom, oboznamuje ho s kultúrou stravovania. Môžu
spolu s dieťaťom objavovať nové chute, vône, nové jedlá, druhy zeleniny či ovocia, a
dieťa podvedome preberá návyky rodičov a začne po rodičoch opakovať.

Uvedomujú si rodičia svoju zodpovednosť alebo máte skôr opačné
skúsenosti?
Máloktorý rodič si uvedomuje svoju zodpovednosť viažúcu sa k obezite dieťaťa.
Väčšina rodičov žije v ilúzii a za žiadnych okolností si nechce pripustiť tvrdú realitu,
a síce, že ich dieťa má problém. Veľa detí potom trpí obezitou bez toho, aby si to ich
rodičia plne uvedomili a nejakým spôsobom to riešili. Obezitu si deti nesú do
dospelosti a prinášajú si so sebou mnohé ochorenia či už pohybového charakteru,
ochorenia kardiovaskulárneho systému, ale aj psychické problémy.

Ako môže rodič podchytiť začínajúcu obezitu z hľadiska výživy a pohybu?
Kedy situáciu môže rodič zvládnuť sám a kedy je už potrebné vyhľadať
odborníka?
To je náročná otázka. Z hľadiska výživy platí, že pokiaľ rodičia sami nevedú zdravý
životný štýl, len ťažko vedia pomôcť svojmu dieťaťu. Práve naopak. Takíto rodičia
môžu dieťaťu skôr uškodiť a je na mieste v takom prípade vyhľadať odborníka, ktorý
zmení životný štýl celej rodine. Treba mať na pamäti aj to, že strava detí je veľmi
diferencovaná a iná ako strava dospelých ľudí, a preto ak rodič začne pomáhať
svojmu obéznemu dieťaťu alebo dieťaťu s nadváhou sám, mal by si problematiku
naštudovať do hĺbky. Čo sa pohybu týka, vždy je dobré, keď sa dieťa hýbe
akýmkoľvek spôsobom. Dnes už všetci vieme, že napredovanie technológii
a „raketová rýchlosť“ rozvoja digitalizácie techniky vyradil chôdzu a beh ako hlavný
spôsob transportu. Uspokojenie a dobrý pocit z voľného telesného pohybu sa
zamenilo za virtuálnu realitu za obrazovkou počítača, telefónu alebo televízie s
minimálnymi energetickými nárokmi. Niektoré štatistiky uvádzajú, že až 25 % detí
presedí pri počítači 3 hodiny denne! Sledovanie televízie alebo hranie počítačových
hier nielen obmedzuje telesnú aktivitu detí, ale vedie aj k zvyšovaniu príjmu energie,
pretože k týmto činnostiam obvykle patrí pojedanie rôznych sladkostí a slaných
pochutín. Ja odporúčam jednoduché pravidlo, ak dieťa strávi hodinu pri počítači, tak
ďalšiu hodinu by sa mal venovať fyzickej aktivite.

Ako sa obezita lieči u odborníkov?
Liečba obezity závisí od štádia a veku dieťaťa. Základom terapie obezity je zmena
životného štýlu, s ohľadom najmä na výživu a stupeň fyzickej aktivity. Terapia
obézneho dieťaťa je veľmi zložitá, náročná a vo väčšine prípadov aj neúspešná.
Dôvod je jednoduchý. Väčšinou totiž žije nesprávnym spôsobom života nielen
obézne dieťa, ale aj celá jeho rodina. Liečba obézneho dieťaťa je charakteristická
tým, že do nej musí byť nekompromisne zapojená liečba celej rodiny, a to rodičov,
súrodencov a často aj starých rodičov, čo nie je jednoduchý proces.

Spomínali ste psychiku dieťaťa ako jeden z kľúčových faktorov pri vzniku
obezity alebo nadváhy. Ako spolu súvisia?
Áno, významný vplyv na vznik obezity má aj stres. Najčastejšími dôvodmi je napätá
atmosféra v rodine, domácom prostredí, kedy dieťa môže byť frustrované alebo je
pod stálym tlakom nesplniteľných rodičovských prianí a očakávaní. Majme na pamäti,
že dieťa akúkoľvek nepohodu v rodine bude vždy riešiť jedlom, jednoducho toto je
vzorec správania sa detí, dokonca aj detí, ktoré ešte nevedia rozprávať. Deti reagujú
obdobne ako dospelí a tieto nepriaznivé vonkajšie činitele si kompenzujú jedením
alebo nejedením.Uvádza sa, že pri strese sa zmobilizuje v tele kortizol a cukry z
pečene, ale svaly v tomto prípade cukry nepotrebujú, v dôsledku čoho stúpa hladina
cukru v krvi. Enzýmy, ktoré spaľujú tuky prestanú pracovať a ich činnosť preberajú
sacharidové enzýmy, klesne hladina cukru v krvi, dostaví sa hlad a často dochádza k
záchvatom prejedania sa.

Je psychika obéznych detí krehkejšia? Ako vôbec komunikovať s obéznym
dieťaťom tak, aby s jeho stav ešte nezhoršil? Niektorí rodičia majú tendencie
okamžite po prevalení strašiaka s názvom obezita dieťaťu striktne
a autoritatívne zakázať všetky sladkosti. Je to správny postup?
Obezita zhoršuje život nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychickej, pretože
navzájom sú prepojené a veľmi úzko súvisia. Najčastejšie sa vyskytujú problémy v
oblasti sebavedomia a sebauplatnenia, v horšom prípade to môže byť až depresia,
emočná labilita, hypersenzivita až totálna sociálna izolácia. Rodičia obézneho
dieťaťa si musia uvedomiť, že psychika obézneho dieťa je veľmi krehká, aj keď sa im
to na prvý pohľad nemusí zdať. Ich zlý psychický stav môže byť dôvodom zhoršenia
školského prospechu, vyhýbaniu sa sociálnym aktivitám a vylúčenie z kolektívu. Na
druhej strane môže u obéznych detí prepuknúť i niektorá z porúch príjmu potravy ako
napríklad bulímia alebo naopak nočné prejedanie a následné hladovanie. Pre
obézne dieťa je veľmi dôležité ako s takýmto ním budeme komunikovať. V mojej
praxi som sa stretla už viackrát s tým, že rodičia si neboli istí, respektíve nevedeli,
ako s obéznym dieťaťom komunikovať aj napriek tomu, že to bolo ich dieťa a poznali
ho. Preto priebeh a spôsob komunikácie radšej presunuli na mňa a až následne po
niekoľkých sedeniach sa pridali aj oni. Veľmi veľa rodičov sa dopúšťa aj opačných
chýb už tým, že sa rodičia prehnane snažia a tlačia na obézne dieťa, ale ich aktivita
má opačný efekt, aj keď to znie paradoxne. Rozhodovať o tom, čo dieťa bude a čo
nebude jesť, kedy a koľko toho vlastne môže či musí zjesť, by rodičia mali spoločne
dospieť ku konsenzu, čo dieťa môže, nemôže, kedy a koľko. Otvorená komunikácia
a vysvetľovanie prečo áno a prečo nie, je pre dieťa dôležitá. Príkazy a zákazy
vytvárajú v dieťati odpor a rebelstvo. Rodičia sú pre dieťa vzor, dieťa zrkadlí svojich
rodičov a ak rodičia ukážu dieťaťu, že zdravé je dobré a chutné, tak dieťa nebude
mať dôvod bojovať.


Ak raz bolo dieťa obézne, platí, že bude mať na obezitu nábeh celý život a musí
si už dávať veľký pozor?
Áno, ak dieťa má v určitom období nadváhu, respektíve obezitu, musí dbať celý život
na správnu životosprávu. 60 % až 80 % detí si nadváhu či obezitu prenáša do
dospelého života. Ak má dieťa v rodine oboch obéznych rodičov, má dieťa viac ako
70 % pravdepodobnosť, že sa tiež stane obézne. Detskí lekári sa pomerne často
stretávajú s mamičkami s nadváhou, ktoré nadváhu či obezitu u svojich detí vôbec
nevnímajú. Rodičia podporovaní babičkami si myslia, že vlastne môžu byť vďační,
keď ich dieťa s jedlom nevymýšľa a že z tých faldíkov, z tých predsa vyrastie. A
nevyrastie!

Obezita je narastajúcim a alarmujúcim problémom nielen u detí ale v modernej
spoločnosti všeobecne. Sedavé zamestnania, stres, konzumný spôsob života,
málo času, veľa práce, rýchle občerstvenia. Čo všetko je ešte za týmto
problémom ukryté a ako by s ním mala spoločnosť bojovať, aby mu predišla?


Z môjho uhla pohľadu je jediné riešenie také, že výchovu a vedenie k zdravému
životnému štýlu bude mať v rukách štát, ktorý zavedie povinné vyučovacie predmety
o zdravom životnom štýle. V tejto pretechnizovanej a sedavej dobe, v ktorej žijeme je
to nevyhnutné. Je to spôsob ako sa môžeme pokúsiť zastaviť narastajúcu detskú
obezitu, lebo jej následky sa o niekoľko rokov premietnu a zaťažia naše
zdravotníctvo, ktoré to nezvládne. Položme si otázku, prečo vzdelávame deti, aby
vedeli všeličo o vesmíre, o zemepise, o fyzikálnych javoch, ale prečo deti neučíme a
nevedieme k tomu, aby si vážili zdravie, svoje telo a premýšľali o tom, čo budú
a nebudú jesť a prečo. Už vieme, že náš fyzický stav a naša hmotnosť nás vo veľa
faktoroch ovplyvňuje, a preto by sme mali žiť v tele, v ktorom sa cítime dobre
a nevyvoláva nám naše telo žiadne psychické problémy a sme šťastní a spokojní. Na
Slovensku máme program, ktorého som súčasťou, Zeleninkové šialenstvo, ktorý je
preventívnym programom zameraný na detskú obezitu a zdravý životný štýl detí v
ranom veku a rodiny. Je to celoročná aktivita, plnohodnotne zameraná na rozvoj a
podporu stravovacích, pracovných a hygienických návykov detí. Deti počas celého
školského roka, systematicky spoznávajú zeleninku, umývajú si ju, čistia, krájajú,
ochutnávajú. Zážitkové vzdelávanie im umožňuje učiť sa bez toho, aby vedeli, že sa
práve učia. Najsilnejším zážitkom pre deti je kuchárska činnosť, ich vlastná
kuchárska činnosť. Jeden od druhého pozorujú, pomáhajú si, vytvárajú si pozitívny
vzťah k jedlu pod dohľadom zaškolenej „Zeleninkovej lektorky", pani učiteľky.
Opakovaná zážitkovo-edukatívna aktivita v priebehu celého dňa im umožňuje
vytvárať si nové zručnosti, overovať naučené vedomosti a objavovať nové chute.
Systematickosť projektu má pozitívny prínos nielen na správanie a zmenu postojov
dieťaťa k stravovaniu, ale i na celú rodinu dieťaťa.

Ovplyvnila koronavírusová karanténa a pobyt detí doma ich životosprávu?
Máte skúsenosti, že deti počas tohto neštandardného obdobia pribrali?
Štatistiky odhadujú, že zatiaľ priemerný nárast hmotnosti počas koronového obdobia
u našej populácie či už detí alebo dospelých je približne 2 až 3 kg. Z mojej praxe sa
s týmto údajom nestotožňujem, je to násobne väčšie číslo a pohybuje sa okolo 5 až
6 kg. Ale na druhú stranu poznám aj ľudí, ktorí si povedali, že sú doma a majú na
seba oveľa viac času a začali sa o seba viac starať a podarilo sa im naštartovať
svoje chudnutie práve v tomto období. Škoda len toho, že týchto ľudí je oveľa menej
ako tých, ktorí spustili priberanie. Mám jeden smutný príbeh dieťaťa, ktoré už malo
nadváhu pred karanténou. V rámci karanténnych opatrení matka chodila do práce
a otec bol s dieťaťom doma, pracoval z domu, a samozrejme, sa s dieťaťom učil,
a preto „nemal čas na varenie“. Výsledok? Počas karanténneho obdobia dieťa
pribralo 8 kilogramov. Čo k tomu dodať. Ešte naozaj veríte, že za detskú obezitu je
snáď zodpovedný niekto iný než rodič?

Foto: Jarka Kreškóciová - projet Zeleninkové šialenstvo

Článok napísaný a zverejnený v magazíne Rikiki s Klárou Gajdošová